Bůh nevstupuje do našich životů jako čarovný zmizík, který by magicky vyřešil každou bolest. Na kříži se s námi setkává v naší největší zranitelnosti a definitivně tam ruší náš „dlužní úpis“ – vyčerpávající vnitřní tlak na výkon, neustálé sebeobviňování a pocit, že si přijetí a hodnotu musíme odpracovat. Kristus tyto zotročující síly odzbrojuje a nabízí…
Sme unavení z neustáleho nakupovania vlastnej hodnoty a uznania. Často aj Božia milosť končí ako tovar vo výpredaji – ako „lacná milosť“, pred ktorou varoval Bonhoeffer. Tento text vás pozýva opustiť ekonomiku zásluh a vstúpiť do kráľovskej zmluvy, kde sa za lásku neplatí výkonom.
Údolie suchých kostí nie je len staroveký biblický obraz, je to diagnóza nášho vnútra. Často sa cítime vyčerpaní, naše vzťahy či viera idú len na zotrvačnosť. Možno ‚fungujeme‘ a navonok držíme pohromade, ale chýba nám život. Zamyslenie nad tým, prečo skutočná obnova nezačína snahou opraviť sa, ale odvahou priznať suchosť a prijať nový Dych.
Ježišova veta o tom, že niektoré veci sa dajú zvládnuť len modlitbou, nie je o rituáloch ani magických formulách. Je o realite, ktorú poznáme všetci: o zraneniach, ktoré sú hlbšie než naše sily. Tento blog je pokusom pozrieť sa na príbeh z Mk 9 novými očami — ako na pozvanie k dôvere, trpezlivosti a otvorenosti…
Článok skúma napätie medzi pravidlami a milosťou na pozadí biblického príbehu o Noachovi. Ukazuje, že skutočný poriadok nevychádza z prísnosti, ale z Božej vernosti a rozhodnutia konať s milosťou. Vyzýva k osobnej zmene – k pravidlám, ktoré chránia vzťahy, a gestám, ktoré otvárajú priestor pre život.
Příběh Támar z Genesis 38 nám odhaluje, že hřích není jen porušením pravidel, ale hlubokým narušením vztahů – k Bohu, k lidem i k sobě samému. Moderní evangelická teologie nám pomáhá vidět hřích nejen jako osobní selhání, ale i jako systémovou nespravedlnost, odcizení či lhostejnost. Přesto nad každým hříchem zaznívá evangelium: Boží milost je vždy…
Aj obyčajné miesta sa môžu stať svätými – tam, kde prežívame zlomové chvíle, kde nás Boh stretáva v slabosti a premieňa naše vzťahy. Jákobov príbeh nám pripomína, že Božia prítomnosť nie je viazaná na našu dokonalosť, ale na Jeho vernosť.
Pán Ježiš nás učí, že modlitba nie je spôsob, ako zmeniť Boha, ale cesta, ako sa meniť v Božej blízkosti.
V poslednom čase sa v spoločnosti veľa rozpráva o ekologických a klimatických témach. Sú ich plné médiá a občas aj plné námestia. No dotýka sa táto téma aj mňa ako kresťana? A má vôbec ekológia niečo spoločné s kresťanstvom ? Sám pre seba som si položil tieto otázky a našiel som sám pre seba tri základné odpovede.
Moderný čitateľ Biblie, ktorý pozná príbeh Pána Ježiša, nie je zradou Judáša v Evanjeliu podľa Jána 13, 21 – 30 zaskočený. Iné to ale bolo na mieste pre učeníkov. Také závažne slova od ich Majstra. Jeden z vás ma zradí. Ako sa Ježiš zo zradou vyrovnáva? Čo pre neho znamená?