Najdlhšie noci v roku odhaľujú aj tmu v nás. Práve do nej však podľa Jána nezaznieva lacné „bude dobre“, ale Slovo, ktoré dáva zmysel chaosu, blízkosť samote a nádej uprostred obyčajného života. Vianoce nie sú únikom z reality – sú tým, že Boh si v nej rozkladá stan.
Údolie suchých kostí nie je len staroveký biblický obraz, je to diagnóza nášho vnútra. Často sa cítime vyčerpaní, naše vzťahy či viera idú len na zotrvačnosť. Možno ‚fungujeme‘ a navonok držíme pohromade, ale chýba nám život. Zamyslenie nad tým, prečo skutočná obnova nezačína snahou opraviť sa, ale odvahou priznať suchosť a prijať nový Dych.